Výstupy  na  Babiu horu  –  história a súčasnosť.

 

Čriepky z histórie našej turistiky:

Vieme, ako bolo kedysi. Do hôr sa ľudia moc neodvažovali, lebo všade sa vyskytovalo až neskutočné množstvo kdejakých zlých síl, duchov a  čarov:  Potoky a rieky mali obsadené vodníci, lúky víly, bažiny svetlonosi, lesy škriatkovia. Na vrcholoch sa zdržiavali tí najmocnejší bosoráci a bosorky; všade boli čerti. Veď aj názov :  B a b i a  hora vznikol podľa „zlej baby“, ktorá tu mala sídlo.

Ako to bolo?

Raz dávno za strašnej búrky, lebo keď sa bosorky so zlými silami a  čertami, ktorí im slúžia,  presúvajú, vždy je víchrica a búrka s bleskami. A tak bolo aj vtedy, keď jedna z nich prilietala na Oravu divokým kraľovianskym údolím. Hneď ako prišla na územie Oravy, chcela sa usadiť na najvyššom končiari, aby krajine vládla. Lenže: Šíp bol obsadený, Rozsutec s Chlebom a Stohom tiež, ďalej aj Choč. Tak leteli ďalej a až nadránom objavili voľný vrch, dokonca bezmenný, tesne na hranici Oravy s Poľskom. Baba zajasala, lenže kopec bol nízky, malý a tak nariadila služobníctvu, aby nanosili balvany a kamene na široký vrchol, aby bol vyšší ako dovtedy videla – Choč. Len tak mohla kraju vládnuť! Čerti poriadne dreli, navláčili množstvo skália – však keď sa pozriete na vrchol teraz už Babej hory, je ich prácu dostatočne vidieť.  Vrchol sa zdvihol o 100 metrov a ONA spokojná usadla ako vládkyňa. Služobníctvo  odpočívalo po vykonanej drine pri takzvanom Čertovom stole, ktorý je vľavo od chodníka na zatáčke pod studničkou na žltej značke. Je to taký plochý balvan. Teraz je tu vybudované odpočívadlo – veď miesto odjakživa slúžilo na tento účel. Lenže čo sa nestalo: teda vlastne stalo!  Búrka pominula, nastalo pekné počasie s viditeľnosťou a   zazrela Roháče s omnoho vyššími vrcholmi ako jej Babia hora! Vtedy začala zúriť a od zlosti sa prepadla pod zem. No a z tých sĺz vyviera dolu na Slanej vode tá slaná voda. Presnejšie: Z baby netečú len slzy a tak je táto voda super liečivá a kedysi tu dokonca boli aj slávne kúpele. Vodu preto môžete a nezabudnite pri návšteve ochutnať.

Vlastné výstupy na Babiu horu:

Objavovanie Babej hory  –  tohoto najvyššieho  končiara  Oravských Beskýd s vynikajúcim výhľadom opradeného, ako bolo pred chvíľou vysvetlené,  už odpradávna mnohými ľudovými povesťami o bosorkách, skrytých pokladoch  a nadprirodzených javoch  možno rozdeliť do týchto skupín:

  • Zbojnícke a pašerácke
  • Hľadačov pokladov
  • Pastierske
  • Vedecké
  • Rýdzo turistické

K 1)

Zachovali sa mená známych zbojníkov, ktorí sa ukrývali v masíve Babej hory: Józef Byczynski zo Skawice, Bialon z Lipnice Wielkej a Matej Klinovský z Rabčíc. Títo sa prví odvážili využiť terén na nepozorovaný prechod z Uhorska do Poľska cez priesmyk „Brána“ medzi Veľkou a Malou Babou horou a tiež ho využiť ako skrýšu alebo prekladisko ulúpeného či pašovaného tovaru v jaskyniach, ktoré sa tu vyskytujú.

K  2)

Už v roku 1643  neznámy hľadač pokladov vyryl v Zbojeckim wawoze (pod uvedenou Bránou) svoje iniciály. Ďalší letopočet r. 1865, kedy pribudli iniciály od štyroch nových hľadačov aj s baníckymi symbolmi.

K  3)

Salaše boli v podhorí Babej hory odjakživa. Zvedavosť odvážnejším pastierom nedala, aby  hlavne vo svätojánsku noc, kedy sa podľa povesti okrem konania zrazu bosoriek otvárajú aj poklady ukryté v podzemných priestoroch, sa pokúsili ich násť. Vždy im to však z rôznych príčin, hlavne poverčivému  strachu, zlyhalo a tak nezbohatol nikto. Aspoň nikde niečo podobné nie je zaznamenané.

K  4)

Vedecké výstupy konali poľskí vedci z Jagelonskej univerzity, ktorí študovali geológiu, hydrológiu, klimatológiu ako aj faunu a flóru Babej hory. Boli to napr. Jan Dlugisz, Gabriel Rzaczinski, Walery Eljasz, Baltazar Hacket a mnohí iní. Z nich napr. Stanislaw Staszic ako prvý zameral  24. júla 1804  nadmorskú výšku Babej hory  –  dnes  1.725 m n.m.

K  5)

Intenzívny rozvoj turistiky začal po vybudovaní jódo-brómo-soľných kúpeľov Slaná voda v r. 1860.  Podľa pamätníkov sa vtedy od Slanej vody po hájovňu na Podvrší, teraz nazývanou Hviezdoslavova, prechádzalo  vo dne – v noci  pri svetlách faklí množstvo „turistov“ – panstva z celého  mocnárstva, ba aj ostatnej Európy, ktorí sa tu rekreovali.  Túžbou každého bolo pozorovať východ slnka z vrcholu Babej hory. Z rokov 1894 – 1902 sa zachovali vrcholové knihy, kde je zapísaných:

1894  –    17 turistov

1895 –   415 turistov

1896 –   400 turistov

1897 –   412 turistov

1900 –   558 turistov

1901 –   597 turistov

1902 –   206 turistov.  (Vtedy bolo studené a daždivé leto, takže sezóna trvala ani nie dva mesiace.)

Národnostné zloženie týchto turistov tvorili Maďari, Nemci, Rakúšania, Rusi, Ukrajinci, Poliaci, ale aj Slováci.

Vtedy už turistike napomáhala aj novopostavená útulňa pri tzv. Chladnej wode. Dnes je v ruinách. Podobne však aj uvedené kúpele.

Tento rozvoj turistiky podnietil aj vznik horského vodcovstva z poľskej strany,  ale aj od nás. Pre zaujímavosť sprevádzaním turistov a vodcovstvom sa zaoberal aj rodák z blízkych Rabčíc neskorší spisovateľ Milo Urban od svojich žiackych rokov. Preto sme po ňom pomenovali aj súčasný výstupový žltoznačený turistický chodník.

Po prvej svetovej vojne nastal útlm turistiky odlevom panstva a hospodárskou biedou v oblasti Oravy a vlastne na celom Slovensku. Sprievodcovanie vykonávali len Poliaci.

Rozvoj opäť nastal až po II. svetovej vojne, bola dostavaná Oravská priehrada, začali chodiť rekreanti. Už sa nejednalo o horské vodcovstvo, ale doznačením chodníkov, vydávaním sprievodcovskej literatúry a turistických máp boli hory sprístupnené každému. Pre organizovaný pohyb v horách bola obnovená činnosť Klubu slovenských turistov a lyžiarov v systéme vtedajšej jednotnej telovýchovy ako odborov turistiky v Námestove, Rabči, Krušetnici, Oravskom Veselom a ďalších obciach oblasti. Na začiatku sedemdesiatych rokov min. storočia vznikla myšlienka  ako pripomienka údajného výstupu V. I. Lenina, ktorý pobýval pri svojich útekoch v neďalekom poľskom Poronine, založiť tradíciu politicky podfarbených výstupov na vrchol Babej hory na jeho počesť. Pod vrcholom boli vybudované pamätné tabule slovenská a poľská na jeho počesť a každoročne v prvú septembrovú nedeľu školského roka sem začalo vystupovať veľké množstvo turistov niekedy až  3.500 ľudí, ktorí tu bezplatne obdržali pamätný odznak s motívom Leninovej hlavy. Rozvoju turistiky a zmene názoru na ňu to, odmyslením politiky, nesmierne pomohlo. Dovtedy na vrchol Babej hory z Námestova vystúpilo len pár desiatok jedincov a tí, ktorí chodievali na turistiku, mali punc čudáctva.

V súčasnom období pokračujeme v tradícii výstupov už bez politického pozadia. Pravidelne prichádzajú turisti okrem slovenských z Poľska, Česka i ďalších krajín. Napríklad v roku  2001  sme oslávili jubilejné už  30. výročie tohto pravidelného výstupu.

O rok neskôr vznikla tradícia novoročných výstupov, tento sa koná v prvú nedeľu po Novom roku. A veru niekedy sú drsné podmienky – často býva aj dva metre snehu. To však nebráni cezhraničnému stretávaniu hlavne Oravcov z oboch strán hraníc. Prídu však a sú vítaní aj „cudzí“ z iných regiónov Slovenska, Poľska  a aj Čiech.

 

Takže vítajte na Orave!

Vítajte na  B a b e j  h o r e !
Ing.Štefan Janotík

predseda  Námestovského KST

 

(Spracované podľa poznámok p. Ignáca Kuchtiaka zo Zuberca a mojich znalostí)

P.S. :Ešte jedno vysvetlenie názvu:  Kto má fantáziu a pozrie si siluetu Babej hory vidí,  že pripomína ležiacu krásnu ženu. Teda BABU….